Okno do zahrady: Kráľovské botanické záhrady Kew

Ako sme sa blížili ulicami Londýna, už z diaľky nás vítali koruny vzácnych stromov a medzi nimi týčiaca sa Pagoda (čínsky architektonický skvost postavený v roku 1762 pre potešenie princeznej Augusty). Akonáhle sme prešli vstupnou bránou, hlavnú úlohu predstavenia prebrali rastliny. Verím, že niektoré z nich sú pravidelne na scéne už od roku 1759, kedy sa datuje vznik záhrad. Ich primárnou úlohou bolo mať exotický pôvod a vzhľad, čím jasne dávali najavo sociálny status a bohatstvo majiteľov záhrad.

V neskoršom období, okrem exotiky, sa dôraz kládol aj na ekonomickú hodnotu rastlín a ako slúžia nie len na ozdobu, ale aj na generovanie ešte väčšieho bohatstva (káva, kakao, banány, atď.). Nekonečný hlad po moci a prestíže, ktorého stelesnením boli takzvaní lovci rastlín, spôsobil mnoho škody na životnom prostredí krajín pôvodu týchto rastlín. Dnes je to všetko naopak a tí, čo kedysi pažravo brali a neobzerali sa na spúšť, ktorú za sebou zanechali, poslušne splácajú svoj dlh. Záhrady Kew sú svedkom tejto evolúcie. Okrem ohromnej zbierky rastlín zo všetkých kútov sveta tu nájdeme herbárium, fungárium, banku DNA a banku semien. A to všetko tvorí najväčšiu referenčnú zbierku rastlín na Zemi, podporené vedeckým výskumom a prácami na ochrane prírody v spolupráci s medzinárodnou sieťou partnerov.

Človek a príroda sú neoddeliteľnou súčasťou jeden druhého. Predstavenie na scénach Kráľovských botanických záhrad Kew je jedinečnou drámou podčiarkujúcou túto vzájomnú závislosť. Pre mňa to bol ohromný zážitok a to sme ani zďaleka nestihli vidieť a vstrebať všetko, čo záhrady ponúkajú. Rada by som sa s vami podelila aspoň o zopár 'naj' momentov z našej návštevy.

V stredomorskej záhrade je vystavený materiál z výlučne prírodnych zdrojov - rastliny vypestované zo semien získaných z voľnej prírody (ostrovov ako sú Sicília, Sardínia, Cyprus, Korzika, Kréta a Mallorka). Táto zbierka nielenže lahodí oku, ale taktiež plní funkciu ochrany vzáznych druhov a ich uchovania pre ďalšie generácie.

Palmový skleník je majestátna viktoriánska stavba postavená v roku 1848. Nachádzajú sa v ňom rastliny reprezentujúce dažďové pralesy všetkých kontinentov.

Takto rastie papája. V ázijskej kuchyni sa dokonca využívajú na konzum aj jej kvety. Plody pôsobia blahodárne na podráždený žalúdok.

Stongylodon macrobotrys (v angličtine známy pod názvom Jade Vine) je pôvodom z Filipín, kde mu hrozí vyhynutie. Vo voľnej prírode je opeľovaný netopiermi. Vedcom z Kew sa len nedávno podarilo vyprodukovať semená a tak zaručiť budúcnosť tohto druhu.

Zázvor veľmi dobre poznáme z regálov supermarketu, ale kto vedel ako v skutočnosti rastie?

Cykasovité rastliny sú skutočné žijúce fosílie. Objavovali sa na našej planéte dokonca ešte pred dinosaurami. Zároveň predstavujú najstaršiu rastlinu pestovanú v kvetináčoch. V mnohých prípadoch sa dožívajú až neuveriteľných 2500 rokov.

Banány predstavujú ekonomicky najdôležitejšiu plodinu na svete. Jedlé plody neobsahujú žiadne semená, takže sa rozmnožujú jedine prostredníctvom výhonkov z materskej rastliny.

Heliconia stricta 'Iris' tak, ako ju nepoznáme - namiesto vázy v kvetinárstve vyrastá zo zeme a je obklopená listami.

Z takzvanej zimozelovej ruže (Catharanthus roseus) sa vyrába účinný liek proti rakovine.

Jeden z napozoruhodnejších príkladov tradičnej japonskej budovy v Európe. Postavená bola v rámci japonsko-bristkej výstavy v Londýne a do Kew si našla svoju cestu v roku 1910.

Okrem veľmi formálnych a exotických záhradných dizajnov tu nájdeme aj výsadbu tradičnej bristskej, vo voľnej prírode sa vyskytujúcej, flóry. Na fotke dolu sa môžete kochať takzvanými Bluebells (v preklade modré zvončeky latinsky Hyacinthoides non-scripta).

Z mosta v tvare sinusoidy si návštevníci môžu užívať príjemnú atmosféru jazera v spoločnosti jeho gagotavých obyvateľov.

Bohatá zbierka bambusov nás na chvíľu prenesie do Ázie.

Opäť záplava modrej. Tentokrát v hlavnej úlohe: Camasia.

Bohatá zbierka rododendronov a azálii obsahuje aj Rhododendron ponticum (prvý zľava), ktorý je pôvodom z Turecka. Zaujímavosťou je, že z jeho nektáru vyrábajú včely toxický med. Po užití tohto medu, pod prezývkou známeho ako "šialený", sa človek správa, akoby bol veľmi prudko opitý.

Tento takzvaný japonský pagoda strom (Styphnolobium japonicum) bol posadený v Kew už okolo roku 1760. V Číne sa jeho semená zvykli používať na farbenie hodvábu a batiku.

Umenie stelesnejúce včelí úľ upozorňuje na životne dôležitú úlohu včiel pri opeľovaní jedlých plodín a iných rastlín.

Lithops - alebo žijúce kamene

Stĺp obsypaný broméliami (Bromeliaceae).

Komu sa nelení tomu sa zelení? Alebo ako to bolo?...

Na tejto hladine sa v letných mesiacoch pýšia obrie lekná z amazónskych pralesov, ktoré nesú kráľovské meno vďaka ich objaviteľom z britského impéria - Victoria amazonica.