Príbeh paradajky - 2. časť

Dostala sa mi do rúk kniha o päťdesiatich rastlinách, ktoré zmenili priebeh dejín. Nasledovalo sklamanie po zistení, že medzi nimi nie je paradajka. Dámi a páni z európskych salónov na prelome 17. a 18. storočia by boli iného názoru. Vtedy totiž považovali malé divé mexické paradajky za afrodiziakum par excellence a niesli poetický názov: jablká lásky (love apples). Možno bola táto informácia natoľko diskrétna a starostlivo strážená presne tak, ako aj mená zákazníkov nemenovaných salónov. Preto sú teraz tieto vzácne plody nedocenené. Nech je ako chce, zvyšok nechám na vašu predstavivosť a radšej sa idem venovať mojim priesadám.

Nechce sa mi veriť, že už je to mesiac, čo som starostlivo ukladala semienko po semienku na vlhký substrát. No príroda je najlepším budíkom a ani som nemusela pozerať na dátum, stačilo si všimnúť, ako sa krásne vytvárajú takzvané pravé listy. Čo je to kotyledon a techniku presádzania už vysvetlil Vít vo svojom článku Přesazujeme sazeničky. V zásade platia rovnaké pravidlá. Avšak niektoré kroky si môžeme rozmeniť na drobné a pridať informácie týkajúce sa paradajok.

Je potrebné vôbec presádzať?

Ak ste použili na každé semeno jednu nádobu (typu kelímok od jogurtu) potom bude mať rastlinka dostatok miesta približne na ďalší mesiac a presádzať nemusíte. Ja som však do jednej bunky zasadila niekoľko semien, preto je ich presadenie nevyhnutné. Ďalším argumentom na presádzanie je podpora tvorby silnejších a robustnejších koreňov.

Živiny zatiaľ nepridávame

Všimnite si, že nikde pri sadení, či presádzaní zatiaľ nespomíname hnojenie. Matka príroda vybavila každé semienko dostatkom živín potrebných na vyklíčenie a ešte aj nejaký čas po ňom. Okrem toho samotný substrátový mix obsahuje dostatok potravy pre úspešný štart semien.

Otužovanie

Mladé priesady paradajok sú veľmi citlivé na nízke teploty. Postupným vystavovaním malých rastliniek vonkajším podmienkam im pomáhame aklimatizovať sa na priame slnečné žiarenie a nižším teplotám. Nikdy by sme nemali priesady vytrhnúť z teplého chráneného prostredia vo vnútri a umiestniť ich priamo na ich finálnu pozíciu v záhrade bez postupného otužovania.

Tento proces môžeme vykonať v dvoch fázach. V prvej, kedy sú rastlinky ešte veľmi malé, ich vynášame na priame slnko, čím predídeme predlžovaniu a naťahovaniu sa za svetlom na parapetnej doske. V druhej fáze, po presadení,  pomáhame rastlinkám zotaviť sa a zregenerovať po poškodení citlivých korienkov. Tu ich naopak chránime pred priamim slnečným žiarením a na pár dní ich necháme vydýchnuť niekde v tieni vonku, prípadne v chladnej garáži.

Štepené paradajky

Počuli ste už o štepených paradajkách. Tento fenomén spočíva v ideálnej kombinácii chuti a odolnosti. Na vrchu rastie preferovaná odroda zaštepená na chorobám odolnom koreňovom základe. Teória je, že ak takýto exemplár zasadíme do chorobou infikovanej pôdy,  jej šance na prežitie sa zvýšia. Ochorenie sa nedostane cez odolný koreňový systém. Ako všetko, aj táto metóda má svoje nevýhody. Jednou z nich je cena rastlín. Tá je oproti cenám bežných priesad vyššia. A potom je otázne, čo v prípade nákazy chorobou, ktorej výskyt sme nepredpokladali. Taktiež nesmieme zabudnúť, čo všetko môže priniesť vietor a hmyz pochutnávajúci si na šťavnatých listoch. 

V každom prípade je to experiment doby a skúšanie nového, nepoznaného nás posúva vpred a to nie len v našom príbehu paradajky.