Usmievavé tváričky

Dovoľte, aby som uviedla na správnu mieru názov tejto rubriky. Vlastnú záhradu zatiaľ nemám. Preto je to len obrazné pomenovanie miesta, kde sa ja, ako záhradný učeň, mám možnosť realizovať. Väčšinou je to záhrada Mrs. F, pani, u ktorej pracujem a bývam. Občas sa zatúlam na výpomoc do mini záhradky mojej sestry. Skrátka, kdekoľvek a kedykoľvek je vhodná príležitosť na trošku záhradného umenia.

Tak, a vráťme sa k dnešnému príspevku. Všetko sa to začalo v supermarkete, kde na nás, s Mrs. F, žmurkali usmievavé tváričky mini sirôtok (macešky pre bratov z ČR; latinsky Viola x wittrockiana). Neodolali sme pri predstave, ako nám budú rozjasňovať chladné a krátke zimné dni. Tiež sme potrebovali vyplniť stojan, ktorý ostal prázdny po letných muškátoch (lat. Pelargonium).

Viola x wittrockiana:

Obdobie kvitnutia: november - marec

Umiestnenie: slnko, polotieň

Odolnosť: do -15 °C

Ich doménou sú atraktívne kvietky v pestrofarebnej škále, vhodné na výsadbu do záhonov ako aj do kvetináčov. Zaujímavosťou je, že kvety sú jedlé a kryštalizované sa dajú použiť ako originálna dekorácia koláčov a tort.

Na ich výsadbu som použila terakotové kvetináče. Tie majú hneď niekoľko výhod, ktoré rastlinky a záhradníci ocenia najmä v zimných mesiacoch. Pokiaľ nie sú natreté glazúrou, poskytujú dostatočnú priedušnosť. V porovnaní s plastovými kvetináčmi sú ťažšie a vietor sa s nimi až tak nezahrá. Ak ich potrieme octom, zvýšime tak ich odolnosť voči mrazom. A nakoniec sú aj esteticky príťažlivejšie.




Na stojan som použila asi len polovicu rastliniek, čo sme nakúpili a tak som obišla záhradu a všetkým zvyšným sirôtkam som našla nový domov. :)